Utajovaná história SLOVANOV II (17.3. 2016 o 18:00 hod)

Začiatky veľkých objavov obvykle vždy naznačujú zdanlivo nepodstatné maličkosti a rôzne náhody. A niektoré objavy máme rovno pred nosom, no pri ich objavovaní sa spoliehame na akúsi falošnú logiku. Príklad:

Na zemeguli sa odhaduje na 6 000 rôznych jazykov, pričom väčšina z nich obsahuje väčší či menší počet slovných koreňov indoeurópskeho typu. Asi polovica ľudstva celej zemegule používa prvky spoločného prajazyka. Keby tento prajazyk mali po svete roznášať Germáni, Kelti, alebo Rimania, tak by museli kedysi ovládať celú zemeguľu, ale vieme, že to tak nebolo. Naviac sú tu časové merítka. Napríklad  latinčina sa  utvárala pod vplyvom domácich Italikov až v 3.storočí pred n. l. a prvý latinský spis pochádza z roku 244  pred n.l. Germánske jazyky taktiež pod vplyvom domácich Európanov pochádzajú až od 4. storočia nášho letopočtu a dnešný ich stav zavedením sykaviek pochádza až z neskorého stredoveku. Východné indo- iránske jazyky satemovej vetvy sú najmenej o dve tisíc rokov staršie. A ešte viac rokov má stará PRASLOVANČINA !!!

Za 12 000 rokov až podnes  dosiahli slovanské jazyky inými jazykmi neprekonané množstvo slovnej zásoby. Dosiahli  dokonalé vyjadrovanie vo všetkých oboroch ľudskej činnosti, od fyzickej práce po básnictvo, vedu a náboženstvo. Práve preto si Praslovania svoj jazyk vážili a milovali, ako svoju najcennejšiu kultúrnu hodnotu, ale pretože neboli výbojní a agresívni, museli sa ho vzdávať.

Napríklad nemčina má pre výraz dievka jediný názov „Mädchen“, alebo „Mädel“ s rovnakým významom. Len samotná slovenčina ich má hneď asi dvanásť, v pomerne odlišných  významových odtieňoch:  dievka – dievča – dievčatko - deva - devucha ... a podobne. Týka sa to aj širokej palety výrazov  v rámci  rodinných  vzťahov  ,od chladnosti až k nežnosti v názvoch: mamička – otec- brat – sestra – babka – dedko – bratranec – sesternica – strýc – teta – synovec – neter – švagor – švagriná... a podobne. Potom je  to nekonečný rad  názvov nielen vozov,  postrojov  ťažného  dobytka,  krojovaných  oblekov,  domov  a stavieb,  ale  tiež   ich  početných  dielov a súčastí. Ďalej nespočetné množstvo názvov náradia a nástrojov k práci všetkých remesiel, názvy pestovaných aj prírodných rastlín, hornín a nerastov ako aj prírodných javov. Keď to všetko jazykovedci spočítali, vyšlo im, že len samotná Slovenčina má najmenej 300 000 základných slovných koreňov. Z nich pomocou predpôn, prípon delenia a kompozitov sa dá vyjadriť okolo deväť miliónov pojmov pomerne odlišných významov. Naproti tomu preferovaná latinčina má len asi 30 000 slov celej slovnej zásoby, z ktorej značná časť je prevzatá z praslovančiny pôvodných obyvateľov Talianska. Zhruba toľko má nórsky a švédsky jazyk.Bohatšia je nemčina s väčším podielom germanizovanej praslovančiny, takže má asi 170 000 slov a angličtina poskladaná z viacerých jazykov má asi 250 000 slov pri zjednodušenej gramatike. Ale to je stále len nepatrný zlomok slovnej zásoby všetkých slovanských jazykov...

Vitajte vo svete pravdy...